Story │ Zdravím, moje meno je Ellie │ 1.časť

9. srpna 2013 v 10:30 | Muffie |  Ostatné
Skúšala som začať písať story. Neviem či vás to bude baviť, ale v tejto prvej časti by ste sa snáď mali dozvedieť o čom to bude. Názov, ako ste si mohli všimnúť znie :,Zdravím, moje meno je Ellie". Ellie bude hlavnou postavou a story sa bude odohrávať v Miami. Viac sa už dozviete v story. :)


Ahoj. Volám sa Ellie. Teda, pravé meno, ktorá nemám veľmi rada, je Eleanor. Radšej ma ale volajte Ellie. Niečo viac o mne? Ó Bože. Kde len začať? Nedávno som dovŕšila 14 rokov a ľudia mi hovoria že mám "dokonalý život". Ja s tým vôbec nesúhlasím! No dobre. Mám Iphone, vlastný notebook, kopec oblečenia a kozmetiky a snáď všetko, čo mi rodičia vidia na očiach. Ale chýba mi veľmi dôležitá vec v živote. Myslím, že väčšina z vás si práve pomyslela :,,Hej dievča! Spamätaj sa! Veď máš sakra všetko! Čo ti, ty decko rozmaznané nevystaté, chýba?!". Popravde, chýba mi jedna dôležitá vec. Viete čo nemám? Nemám bydlisko, v ktorom by som sa každé ráno zobúdzala. Nieje to kvôli tomu, že by sme nemali kde bývať, je to kvôli tomu, že stále len cestujeme. Pochádzam z Kanady, momentálne bývam v Dallase, zajtra sa sťahujeme do Miami a ja som navštívila už veľmi veľa miest v Amerike, kde som aj bývala, mala kamarátky a chodila do školy. Bohužiaľ, keď som si konečne zvykla na život v určitom meste, vždy za mnou po istom čase prišla mama s vetou ,,Ellie, sťahujeme sa. Veď vieš. Ja a oco, musíme chodiť za prácou. Ty to veľmi dobre vieš. Je mi veľmi ľúto, že zas iný ľudia, zas iné mesto, zas iná škola, ale uvidíš, možno práve toto mesto bude naším trvalým bydliskom."
Je to tak. Kvôli rodičom a ich práci sa stále musíme sťahovať raz tam, raz tam. Môžem gúľať s očami, môžem byť urazená, môžem robiť hocičo. Vždy to skončí tak, že sa sťahujeme. Stále, keď si nájdem kamarátky, ktoré si veľmi obľúbim, odchádzam do iného mesta, kde sa stane to isté.
Môj najlepší kamarát je kufor. Už je úplne napchatý mojimi vecami a leží v karavane. Dúfam že Miami, už bude mesto, kde budeme mať vážne trvalé bydlisko. Tak teda ,,hurá" do Miami.
Večer som ešte bola na notebooku a hrala hry. Rada pozerám rôznych Let´s Playerov. Mamka mi vošla do izby a povedala, že mám ísť už spať aby som nebola ráno unavená a nehundrala. Tak som ju teda poslúchla a šla spať. Ráno sme boli všetci nervózny, ako vždy, keď je deň cestovania. Zobudil ma môj budík, teda Justinov hlas ako spieval pieseň Boyfriend. Milujem túto pesničku! Otvorila som oči, vypla budík a obula som si papuče s tigrovaným vzorom. Docapkala som sa ku oknu a povzdychla som si.
,,Ahoj Dallas. Budeš mi chýbať." Ešte som chvíľu spomínala na včerajšiu rozlúčku s kamarátkami. Je to strašne zlý pocit odchádzať od ľudí, ktorých ste si veľmi obľúbili. Je to tu zas. Neraz som plakala, že mi všetci chýbajú. Áno, môžem si s nimi písať a Skype-ovať. Ale to je úplne iné, než by sme mali behať po uliciach, smiať a blázniť sa.
Z môjho spomínanie ma ale zobudila mamka ktorá si myslela, že ma ten hlasitý budík nezobudil. S udiveným pohľadom mi povedala : ,,Ellie? Ty už nespíš? Na stole ťa čaká praženica. Dúfam, že si nevstala ľavou nohou z postele, lebo vážne nemám chuť celú cestu pozerať na tvoju nahnevanú tvár. Veď ideme predsa do Miami!" Len som sa na ňu pozrela a usmiala som sa na ňu. Ale ten môj úsmev hovoril niečo v zmysle, super mami, teším sa do Miami na ďalšie hľadanie kamarátov a na spoznávanie nového mesta. Len prosím už zavri dvere nech sa oblečiem. Možno to teraz vyzerá tak, akoby som vždy bola ku rodičom zlá a nevážila si, čo pre mňa robia. Všetko si fakt vážim, ale nie je mi príjemné sa sťahovať z mesta do mesta. Musíte to pochopiť.
Obliekla som si pohodlné kraťasy, voľné, vzdušné tielko a vlasy som si zopla do konte. Vošla som do kuchyne kde som sa najedla tej skvelej praženice. Musím priznať, moja mamka varí perfektne! Keď som si vychutnávala posledné sústo, povedala mi. ,,Prepáč. Ja viem, že si na nás nahnevaná. Viem, že vždy ťa odlúčime od kamarátiek. Ale peniaze, ktoré sme mali doteraz, boli zdedené po dedkovi. Už nám pomaly, ale isto odchádzajú a míňajú sa. Samozrejme ešte nejaké máme. Preto chce ocko podnikať a živiť rodinu. Ja mu tam budem pomáhať. V Miami sme našli podmienky na to všetko a Miami celkovo je mesto, kde by sa to mohlo chytiť a potom by sme predaj rozšírili. Bude to vlastne predajňa s oblečením. Ocko sa bude starať o obchod peniaze a všetky tieto veci a ja budem aj s inými pracovníkmi sa starať o to oblečenie a predaj. Všetko navrhovať a šiť. Dúfam, že sa to chytí, lebo do toho ideme veľa investovať. Miami, by sa malo stať naším domovom. Dom je zariadený podľa nás, izba sa ti bude páčiť, keďže si pomáhala s celkovým výberom nábytku a všetkého ostatného. Takže hlavu hore, doupravuj sa a šup do karavanu!" Usmiala sa na mňa a pohladila ma po mojej vyčesanej konti.
Rýchlo som sa dochystala a ľahla si na posteľ. Máme, nechcem sa chváliť, celkom luxusný karavan, takže som si istá, že cesta bude príjemná.

To bola taká ochutnávka. Chceli by ste, aby som písala túto story? Ja problém nemám, veľmi ma to bavilo písať. Chcete ďalšie časti? Prosím, vyjadrite sa.Záleží len a len na Vás. Nechcem to písať len tak pre seba, teda aj pre seba aj pre Vás. Tak adiós! :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Klikneš prosím? :3

Klik! :D

Komentáře

1 ~* Candy  *~ ~* Candy *~ | Web | 9. srpna 2013 v 19:57 | Reagovat

áno jasné, že píš :) bolo to v celku dosť zaujímavé :P teším sa na pokračovanie v Miami :DD

2 Laura Laura | E-mail | 30. srpna 2014 v 18:21 | Reagovat

Super story pis dalej ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama